O Michaľanoch trochu inak …

posted in: Aktuality | 0

Jednou z dobrých ľudských vlastností je schopnosť oceniť niečo, čo bolo vytvorené pre verejné dobro, k prospechu všetkým. Tí, ktorí sa najvýznamnejšou mierou o to niečo pričinili, pociťujú radosť a zadosťučinenie, že ich snaha nebola márna, ak ju ľudia vnímajú a prezentujú pozitívne. Áno, tých, ktorí  vedia prácu oceniť, je v našej obci dosť.

No bohužiaľ je i mnoho takých, ktorí kritizujú napriek tomu, že v živote nič nevytvorili, k ničomu ani nepriložili ruku. Kritika je podstatou ich života možno i preto, aby zakryli svoju nemohúcnosť a neschopnosť.

Kto vidí v obci Michaľany zmeny, asi pozorne vníma dianie v nej. Ten, kto kritizuje, asi nevie, že pri všetkej tej práci obec zápasí i s vecami, ktoré nám uberajú čas, ale hlavne silu posúvať sa ďalej.

Aby som však bol konkrétny, spomeniem zopár takýchto neduhov. Pred približne mesiacom bol v obecnom rozhlase vyhlásený oznam, že obec nebude ďalej zabezpečovať vývoz záhradného odpadu. S touto službou sme začali pred dvoma rokmi a bola ohlasom na pálenie záhradného odpadu pri jarnom a jesennom upratovaní záhrad a hrubú bezohľadnosť voči ľuďom, susedom, ktorým týmto konaním poniektorí Michaľančania znepríjemňovali život. Akosi si všetci  začali myslieť, že v priebehu celého roka budeme nápomocní pri upratovaní dvorov. Nik si však neuvedomuje, že dvakrát týždenne tým zamestnal štyroch ľudí na úkor ostatnej práce. Aj aktivační pracovníci sú len ľudia a ak majú výhrady k tomu, že z vriec so záhradným odpadom nebudú vysypávať zdochliny úžitkových zvierat, slepačí a zajačí trus, ja, ako ich zamestnávateľ, nemôžem mať k tejto výhrade žiadne pripomienky.

Až sem sme sa dostali v snahe pomôcť.

Na jar tohto roka sme postavili oplotenie pri materskej škole. Hlavne vy, kritici, dajte si tú námahu a prejdite sa k škôlke ako poniektorí Michaľančania pristupujú k verejným hodnotám. V minulom týždni sme začali so stavaním strechy nad studňou v škôlke a vedzte, že v priebehu jednej hodiny nám poniektorý z Michaľančanov ukradol štyri dosky pripravené k montáži.

Keď pred tromi rokmi deti niektorých vás – Michaľančanov  polámali šmýkačku na detskom ihrisku, boli i takí rodičia, ktorí nechceli niesť zodpovednosť za ich konanie. Nech vraj obec kúpi novú, lebo „kde je vraj napísané, koľko detí naraz sa môže šmýkať a akú nosnosť  šmýkačka má“. To, že detské ihrisko sme postavili svojpomocne a za finančného prispenia nadácie, vie asi každý. Dosť sa o tom popísalo. Ak si niekto myslí, že ihrisko vyzerá ako búda pre psa, nech si myslí. To, že tam deti niektorých z vás rodičov nechodia, je len a len vaša vec. Po prvé – pri výstavbe ste tak maximálne prešli po ceste. Po druhé – možno bolo pred rokom krajšie, ale niekto z vás Michaľančanov zaslal podnet na obchodnú inšpekciu, ktorá vykonala kontrolu a nariadila, že toto ihrisko musí spĺňať kritéria, ktorých výsledok vidíte dnes.

Som však rád, že je veľa takých rodičov, ktorí do areálu ihriska prídu so svojimi deťmi napriek tomu, že vyzerá ako búda pre psa. Tým úprimne ďakujem a teším sa, určite i  so všetkými priateľmi, ktorí pomáhali pri jeho výstavbe.

A v jednej vete ešte spomeniem veci, ako napr.:  paradajky otrhané zo záhrady rodinného domu na Luhyňskej ulici a rozhádzané kade-tade, sanitárny a stavebný odpad vysypaný pri čistiarni odpadových vôd alebo na konci Dolnej či Majerskej ulice. Skrivené stĺpiky dopravných značiek, slnečnicové jadrá, dokonca ľudské výkaly na vežiach detského ihriska, futbal a hokej na umelej tráve tohto ihriska, polámaný plot, odpadky v obci, fľaše od alkoholu pod altánkom v materskej škole a pri dome smútku.

Akosi si tiež všetci zvykli, že kosenie a úpravu priestranstiev pred domami majú na starosti „vepepéčkari“. Pamätám si, že pred niekoľkými rokmi tomu bolo úplne inak. Každý sa snažil mať kúsok zelene pred domom upravený, pokosený, mladší ľudia automaticky pomáhali starším susedom.  Dnes je módou sadnúť si za okno obývačky , čakať, kým to urobí obec a ešte i kritizovať, že je to urobené zle. Dokonca i tí, ktorí sa odhodlajú upraviť si sami trávnik pred bránou, sú počudovania hodní, lebo to vraj za nich majú robiť nezamestnaní.

Veľmi často som v tomto príspevku použil slovo Michaľančania. Je to preto, že práve vy, obyvatelia tejto obce, môžete svojím prístupom vytvárať, môžete si vytvorené chrániť , alebo priamo, či nevšímavosťou zničiť. Vedzte, vážení Michaľančania, že len vy si budete vytvárať prostredie, v ktorom prežijete možno celý svoj život, len vy naučíte ostatných neporiadnych poriadku. Nie tým, že zavoláte na políciu, že sa budete sťažovať na obecnom úrade, alebo mĺkvo prejdete popri neprávosti, ale tým, že sa všetci slušní ľudia spojíte a neporiadnym dáte rázne najavo, že takéto správanie netolerujete.

Ak som svojimi slovami u niektorých zaťal do živého, nech sa páči, ale končím s taktnosťou k netaktným.  

Slušným ľuďom však zo srdca prajem, aby sa im v našej obci žilo čo najlepšie a ja sa budem snažiť rozhodujúcou mierou k tomu prispieť.

Hovorí sa: „Radšej ma nenáviďte za to, aký som, než by ste ma mali milovať za to, aký nie som!“

 

Daniel  Ceran